História umelej inteligencie

Začiatky modernej histórie umelej inteligencie môžeme nájsť už v prvej polovici 20. storočia. Britský matematik a počítačový vedec Alan Turing v roku 1936 uviedol koncept univerzálneho Turingovho stroja, t.j. modelu počítača, ktorým vieme nasimulovať výpočet akéhokoľvek algoritmu. Následne  vo svojej ďalšej práci rozmýšľal, čo vlastne znamená, aby stroj myslel. Počas konferencie na Dartmouth College, ktorá sa konala v roku 1956, diskutovali John McCarthy, Marvin Minsky a ďalší  vedci o jej poslaní a plánoch, kde vytvorili termín „umelá inteligencia“.

Posun verzus náklady

Začiatkom 50-tych rokov predstavovali náklady na prenájom počítača skoro 200 000 $ mesačne. Napriek tomu sa vlády rozhodli vstúpiť do oblasti umelej inteligencie a začali financovať predložené projekty vysokými sumami. Vedci však podcenili zložitosť problému vytvorenia inteligencie, a tak vlády financovanie “priškrtili”. V druhej vlne zmrazili financie kvôli množstvu výpočtovej kapacity na spracovanie zložitých výpočtov. Medzi týmito vlnami však oblasť umelej inteligencie vo veľkom dotovali. Jeden z dôvodov bol, aby západ dobehol pokrok Japonska a jeho iniciatívy na vytvorenie umelej inteligencie.

Zdroj: Milton Lim, History of AI Winters 

Nová komunikačná éra

V 90. rokoch nastal prudký boom v oblasti osobných počítačov a začiatkom 21. storočia sa začala aj nová komunikačná éra. Internet začal prepájať stále viac elektronických zariadení a pripojené zariadenia spolu so službami ako sú sociálne siete, začali generovať obrovské množstvo dát. Tie poznáme pod pojmom Big data. Veľké množstvo dát, synergické efekty pokroku vo výpočtovom výkone a teoretické prelomy umožnili v tú dobu nevídaný pokrok v oblasti umelej inteligencie.

Najväčšiu zásluhu na tom však má zrejme pokrok vo vývoji hardvéru. Napríklad neurónové siete, aktuálne jeden z najpopulárnejších algoritmov umelej inteligencie, majú svoje počiatky už v 40-tych rokoch minulého storočia. Avšak dlhé roky boli prakticky nepoužiteľné pre ich vysokú výpočtovú náročnosť. To sa zmenilo najmä s príchodom paralelného programovania na grafických kartách. S ich použitím je možné rádovo zrýchliť algoritmy strojového učenia, ktoré sú dnes hnacím motorom v pokroku vývoja umelej inteligencie.

Umelá inteligencia dnes patrí medzi veľmi aktívnu oblasť informatiky a jej prvky nájdeme takmer všade.

 

Zdroje:

https://www.cl.cam.ac.uk/projects/raspberrypi/tutorials/turing-machine/one.html

https://drive.google.com/file/d/146BRNHUanfTvL3GkJA6sbYgTeN34hJZu/view

https://www.researchgate.net/post/Why_Deep_Learning_is_so_popular_and_why_now

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.