Ako môže pomôcť umelá inteligencia v armáde
Úvodný obrázok zdroj: Defence-Imagery, Pixabay
Kybernetická ochrana či rozpoznávanie tváre majú aj iné uplatnenie ako v bankovníctve alebo ochrane majetku. Umelá inteligencia v armáde si možno nájde svoje miesto. Rozpoznávanie tváre môže byť aplikované v priemyselnom zariadení proti nepovolanému vstupu, či pomôcť úrýchliť a zefektívniť výrobný proces. Rovnako tak môže urýchliť komunikáciu a výcvik vojakov alebo posilniť ich ochranu, a to z viacerých pohľadov.
Počítačové videnie
Umelá inteligencia, napr. formou počítačového videnia, má analýzou získaných záznamov pomôcť v budúcnosti analytikom pri boji proti terorizmu či povstalcom. Nemá ísť iba o výcvikový nástroj, ale aj o operatívne riešenia, ktoré má nástroj poskytnúť priamo na bojisku. Získanými poznatkami sa dokážu vojaci lepšie zorientovať v zložitých situáciách alebo nových prostrediach. Rovnako má strojové učenie pomôcť zredukovať množstvo informácií, ktoré dostávajú piloti. Umelá inteligencia k nim doručí len tie najdôležitejšie a oni ich nemusia selektovať.
Zdroj: Defence-Imagery, Pixabay
Rozpoznávanie tvárí
Rozpoznávanie tvárí je v tejto oblasti posunuté na vyššiu úroveň. Nová technológia bola navrhnutá v spojení s termo kamerou. Klasická kamera je v tme a zníženej viditeľnosti málo efektívna, zatiaľ čo termálna kamera stále zachová rysy základných charakteristik tváre. Podľa nej už môže navrhnutý systém porovnať získaný obraz s obrazom z databázy. Termo kamery sa už dnes používajú na mnohých vozidlách, strážnych vežiach alebo miestach so zvýšenou ochranou.
Predikčný model
Len pre predstavu, denne čelí Agentúra obranných informačných systémov (DISA) vyše 36 miliónom prichádzajúcich emailov od hakerov, ktorí majú nestále snahu získať prístup do vojenských informačných systémov. A tak armáda Spojených štátov rozširuje svoje možnosti a kapacity prostredníctvom plánu vytvoriť a aplikovať programy na ochranu proti kybernetickým útokom. Má ísť o unikátne prostredie „trénované“ týmito útokmi, ktoré im má v budúcnosti odolávať. Výstupom má byť model, ktorý predikuje, či sa so systémom niečo stane.
Zdroj: Pete Linforth, Pixabay
Detekcia objektov a deepfake
Pred dvomi rokmi predstavilo taktiež USA plán projektu Maven, ktorý je súčasťou kampane na obranu USA s využitím umelej inteligencie. Zúčastnená na projekte bola aj spoločnosť Google, ktorá ale odmietla obnoviť spoluprácu, aby ďalej trénovali drony na rozpoznávanie objektov aj ľudí pre potreby projektu. Naďalej však spolupracujú na iných projektoch, kde je zapojená aj umelá inteligencia. Jedným z nich je vyhodnocovanie záznamov, či ide o „deepfake“. Ide o prvok, ktorý je čoraz viac rozšírený a je súčasťou informačnej vojny. Kedy a či sa vôbec podarí plán projektu obrany spustiť, je aj otázkou technológie, nakoľko si trénovanie a uchovávanie dát vyžaduje vysoké požiadavky na hardvér a samotné uloženie dát.
Zdroj: Military Embedded Systems
