Prečo je Čína tak ďaleko s vývojom umelej inteligencie
Úvodný obrázok zdroj: Gerd Altmann, Pixabay
Umelá inteligencia má na Slovensku stále nízke zastúpenie. Na konferencii Techsummit 2019 odznelo, že menej ako 20 % priemyselných podnikov má na Slovensku implementovanú umelú inteligenciu. Pozitívnou informáciou je však to, že slovenské podniky o ňu začínajú javiť záujem, sú otvorené pre experimentovanie. Veľmi pomaly sa u nás začína dostávať aj do oblastí ako sú verejná správa či zdravotníctvo. Ako je však možné, že niektoré krajiny ju už používajú tak povediac na každom kroku?
Predtým než sa umelá inteligencia uvedie do prevádzky, musíme ju najskôr naučiť ako má fungovať. Dnešná umelá inteligencia je totiž založená na strojovom učení, ktorého výsledok závisí na dostatočnom množstve kvalitných dát. A nezanedbateľným faktorom je aj dostupnosť takýchto dát.
zdroj: Gerd Altmann, Pixabay
Prístupnosť dát
V posledných rokoch totiž na verejnosti vo veľkom rezonuje problém ochrany osobných údajov. Môžu za to napríklad odhalenia únikov dát zo sociálnych sietí, ktoré boli aj často zneužité. V členských štátoch Európskej únie bol tento problém vyriešený zákonom ochrane osobných údajov tzv. GDPR. Ak by sme teraz chceli vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá bude rozoznávať štádium rakoviny v medicínskych vzorkách, budeme potrebovať dáta od pacientov na jej učenie. Vďaka tomuto zákonu je ale cesta za dátami o pacientoch ozaj zdĺhavá. A ak sa aj firma cez rôzne zložité procesy k takýmto citlivým dátam dostane, prehlási ich za svoje vlastníctvo a nepodelí sa o ne s inými výskumníkmi, ktorí by možno vedeli túto umelú inteligenciu spraviť lepšie.
zdroj: Tumisu, Pixabay
Za to autoritatívny režim, ako je Čína, je v tomto smere krajina neobmedzených možností. V Číne žiadna ochrana osobných údajov neexistuje. Vaše osobné údaje sú majetkom štátu a v mene národného záujmu môže vláda s vašimi osobnými údajmi čo len chce. Príkladom je identifikačná karta, ktorú musí mať každý jeden občan nad 16 rokov. Vydáva ju vláda, a okrem údajov o danom občanovi je na nej jeho tvár, ktorá bola pri jej vydávaní nasnímaná systémom do databázy. Táto databáza je považovaná za najväčší dataset tvárí na svete a vláda má voľnú ruku pri jej použití. A to hovoríme len o tomto jednom type údajov.
Sloboda
Všetko toto je obrovský zásah do súkromia občanov, ktorí proti tomu však nič nezmôžu. S nedostatkom dát teda Čína z tohto pohľadu určite problém nemá. Ale je bezproblémový prístup k dátam postačujúcou výhodou, aby Čína naďalej patrila medzi lídrov v oblasti umelej inteligencie? Nemusí byť. Kvôli potlačovaniu základných ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu, odchádza z krajiny mnoho šikovných ľudí. Napríklad prieskum Národnej vedeckej nadácie ukazuje, že až skoro 82% čínskych doktorandov študujúcich v USA sa tam zaviazalo po skončení štúdia aj pracovať (údaj za obdobie 2012-2018). Druhá vec je odchod čínskych miliardárov, ktorí sa finančne podieľajú na výskume umelej inteligencie. Bude aj naďalej stačiť prístup k dátam alebo si Čína svoj náskok bez pomoci súkromného sektora neudrží? To ukáže len čas.
Zdroj: Medium
