Umelá inteligencia a sociálne siete

Úvodný obrázok zdroj: Pixelkult, Pixabay

Umelá inteligencia a sociálne siete silné prepojenie, ktoré zásadne mení svet sociálnych sietí, ovplyvňuje personalizáciu obsahu, moderovanie príspevkov a interakciu používateľov. Vďaka AI sú naše „feedy“ prispôsobené individuálnym záujmom, no to zároveň prináša výzvy v oblasti ochrany súkromia a šírenia dezinformácií. Ako AI formuje budúcnosť sociálnych médií a čo to znamená pre nás všetkých?

Algoritmus

Nikoho neprekvapí ak sa v spojení s umelou inteligenciou povie slovo algoritmus. Každá sociálna sieť, či už ide o Facebook, Instagram, X alebo TikTok, využíva AI na personalizáciu obsahu. Obsah sa prispôsobuje každému používateľovi individuálne. Systémy skúmajú preferencie používateľov, ako aj to, čo sledovali v minulosti. Sledujú, čo ich baví a napĺňa, a tiež aké majú záujmy. Algoritmy potom odporúčajú príspevky, videá a reklamy, ktoré by ich mohli zaujať.

Reklamy zväčša na produkty, ktoré v minulosti už na internete prehľadávali. Všetko toto zvyšuje čas, ktorý používateľ strávi na sociálnych sieťach.

Pri zvyšovaní času, ktorý užívateľ strávi na sociálnych sieťach, vzniká aj pojem „FOMO“.
„FOMO“, teda „Fear of Missing Out“, znamená strach, že niečo dôležité zmeškám. Personalizované algoritmy môžu tento pocit závislosti na sociálnych sieťach ešte zvýšiť. Tým sa vytvára efekt „strachu, že niečo zmeškám“.

Je potrebné spomenúť aj syndróm “komplexu neustáleho porovnávania”, ktorý je čoraz častejšie prítomný medzi mladými, keďže ide o pomerne rizikovú skupinu. Ľudia trpiaci týmto komplexom sa začínajú porovnávať napríklad s influencermi, ktorých sledujú na sociálnych sieťach, čo vedie k pocitu, že nie sú dostatočne dobrí. Často z toho pramenia úzkosti alebo depresie.

Echo komory

Čo tento pojem v sebe skrýva? Takzvané “echo komory” sú tvorené na základe algoritmov, kedy sú používateľom zobrazované názory určitých typov, s ktorými sympatizujú. Ideálny príklad predstavuje politická sféra. Dôsledkom týchto echo komôr je zníženie otvorenosti voči iným názorom. Ak zostaneme pri už spomenutej politickej sfére, častokrát to prispieva k značnej polarizácii spoločnosti a narastajúcej nenávisti na sociálnych sieťach.

zdroj: geralt, Pixabay

Tvorba obsahu pomocou AI

Aby sme však spomenuli aj niečo pozitívne, umelá inteligencia sa v tomto smere využíva na tvorbu obsahu. Nástroje ako GPT (Generative Pre-trained Transformer) umožňujú automatické generovanie príspevkov či článkov na blogy. Tento nástroj nielenže dokáže vytvoriť obsah, ale zaručuje aj jeho relevanciu, jazykovú správnosť a atraktivitu pre používateľov. Algoritmy dokážu tiež, podobne ako v prípade filmovej sféry, predpovedať do určitej miery trendy a témy, ktoré budú v budúcnosti zaujímať širšie publikum. Systém je rovnaký – analýza spotrebiteľa a dát, pričom s tým súvisí schopnosť predikovať. Táto schopnosť je veľmi užitočná pre značky a tvorcov, ktorí môžu prispôsobiť svoje stratégie a optimalizovať obsah.

Bez priestoru pre nenávisť

Na už vyššie spomenutých sociálnych sieťach sa využíva automatické moderovanie obsahu. Umelá inteligencia analyzuje obrovské množstvo príspevkov a rozpoznáva nevhodné či nenávistné prejavy.
Odstraňuje aj príspevky so šikanou alebo inými prejavmi nenávisti. Efektivitu týchto systémov však často kritizujú, keďže AI nie vždy obsah vyhodnotí správne. Boj proti dezinformáciám je tiež jednou z úloh AI na sociálnych sieťach.

Priveľký zásah do súkromia?

Umelá inteligencia umožňuje sociálnym médiám analyzovať obrovské kvantá údajov od používateľov, z čoho pramení lepšie cielenie reklám súčasne to vyvoláva obavy o ochranu súkromia. Keďže takéto analyzovanie ponúka možno niekedy až prílišný obraz o správaní používateľa. Algoritmy taktiež môžu vykazovať určitú zaujatosť na základe dát, ktoré slúžia na ich trening, z čoho môže prameniť diskriminácia určitých skupín. Existuje potreba spravodlivosti a transparentnosti v spôsobe, akým algoritmy fungujú, najmä v oblasti moderovania obsahu a personalizácie.

Deep Fake

Manipulácia je stará koncepcia, ale technológia deepfake, ktorá vznikla vďaka umelej inteligencii, sa vyvinula nedávno. Využíva pokročilé algoritmy na vytváranie falošných, veľmi realistických videí, ktoré môžu šíriť zavádzajúce informácie. Tento obsah sa často používa na politickú manipuláciu, dezinformáciu alebo diskreditáciu verejných činiteľov. Okrem toho môže narušiť dôveru v médiá a znížiť autentickosť informácií.
Sociálne siete a technologické spoločnosti sa snažia bojovať proti technológii deepfake pomocou umelej inteligencie na odhaľovanie falošného obsahu. Technológia na vytváranie deepfake videí neustále napreduje a metódy na jej detekciu nie sú vždy presné. Preto je kľúčové vzdelávať verejnosť, aby sa naučila kriticky posudzovať informácie, ktoré konzumuje.

Umelá inteligencia a sociálne siete v kombinácií s marketingom

Nevenovať pozornosť marketingu by pri tejto téme bol hriech. AI pomáha podnikom a inzerentom lepšie zacieliť reklamu na používateľov analýzou ich správania a záujmov. Výsledkom je vyššia miera prekliku (CTR) a vyššia ziskovosť, čo však zvyšuje obavy týkajúce sa ochrany osobných údajov.

Okrem toho umelá inteligencia zvyšuje efektívnosť spolupráce medzi influencermi a značkami. Algoritmy dokážu identifikovať najvhodnejších influencerov na základe analýzy ich základne sledovateľov a vzorcov zapojenia.

Na záver je zrejmé, že umelá inteligencia v spojení so sociálnymi sieťami prináša širokú škálu možností, ktoré výrazne ovplyvňujú spôsob komunikácie, získavania informácií a interakcie s obsahom. Na jednej strane môže personalizácia založená na umelej inteligencii zefektívniť používateľské skúsenosti, zvýšiť relevantnosť obsahu a dokonca zlepšiť zákaznícku podporu a vzťahy medzi značkou a zákazníkom. A však s narastajúcim využívaním umelej inteligencie sa bude ešte viac zdôrazňovať potreba regulácií a zodpovedného prístupu k jej aplikáciám.  Rovnako dôležitá je aj osveta medzi verejnosťou, ktorá by mala byť vybavená zručnosťami potrebnými na kritické vyhodnocovanie obsahu a informácií v tomto digitálnom veku.