BLOG

Je každá umelá inteligencia nebezpečná?

V poslednej dobe sme veľmi často zaznamenali komunikovanie rôznych názorov na umelú inteligenciu. Niekedy tvrdia, že je to veľmi nebezpečná technológia a niekedy zas, že ide o nevyhnutný pokrok. Prečo sa však na umelú inteligenciu názory tak často líšia? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá. Každý myslí pod umelou inteligenciou čosi iné. Niektorí hovoria, že umelá inteligencia je inteligentná domácnosť alebo robotický vysávač. Iní zas hovoria o Chat Botoch ako je Siri alebo o  autonómnych vozidlách. No sú aj takí čo hovoria o Skynete a terminátorovi.

Zdroj: Gerhard Janson, Pixabay

Ak počujeme hovoriť odborníkov o umelej inteligencii zväčša skutočne nejde o skynet a podobne. Ale ak programátori a vedci nechcú vyvinúť samostatne mysliacu bytosť, tak o čo im ide? Prečo, keď nemá ísť o umelú inteligenciu zo sci-fi filmov, ju tak volajú? Aby som to vedel vysvetliť musím spomenúť dva pojmy:

Algoritmus

Základ každého počítačového programu. Ide o konečnu postupnosť krokov, ktoré vykoná počítač aby sme sa dopracovali k výsledku. Typickým príkladom algoritmu mimo sveta počítačov je recept. Napríklad praženica:

    1. Rozbijeme 2 vajíčka
    2. Rozmiešame vajíčka
    3. Dáme vajíčka na panvicu s maslom
    4. Miešame vajíčka, kým nestuhnú
    5. Dáme vajíčka na tanier
Deterministický

Z rovnakých vstupných parametrov a podmienok dostaneme vždy ten istý výsledok. Ak zachovám množstvo vajíčok a rovnaký postup, vždy dostanem takú istú praženicu.

Riešenie úloh, ktoré nie sú deterministické

Uvedieme ďalší gastronomický príklad. Keď sa človek pozrie na fotografiu na ktorej sú špagety, vie odhadnúť, o aké špagety ide (Bolonské, carbonara, Aglio-Olio), tiež vie odhadnúť, aká je veľká porcia jedla a dokonca, ak ide o fundovaného dietológa, vie odhadnúť aj koľko kalórií alebo sacharidov predmetné jedlo obsahuje. No stále ide len o odhad. Toto všetko vieme zabezpečiť samozrejme aj počítačovým programom. Avšak, ak by sme mali ísť formou klasického deterministického algoritmu, tak vývoj rozpoznania jedného jedla by bol tak náročný, že by ho skoro nebolo možné realizovať. A tu prichádzame k riešeniu prostredníctvom umelej inteligencie.

Zdroj: aneps080203, pixabay

Potrebujeme taký počítačový program, ktorý dokáže z obrázku odhadnúť, o aké jedlo ide a samozrejme, prečo neodhadnúť aj všetky ostatné parametre. To však neznamená, že predmetný algoritmus je samostatne mysliaci alebo že sa dokáže doučiť predmetné jedlo uvariť. Trik je v tom, že využijeme algoritmus umelej inteligencie a budeme do systému vkladať obrázky jedla a k nim prikladať informácie od ľudí, tak ako keby sme sa snažil sami naučiť vizuálne čo najlepšie odhadnúť o aké jedlo ide. Výsledkom je umelá inteligencia na rozpoznávanie jedla pretože:

  1. Simuluje schopnosť človeka rozpoznať jedlo.
  2. Nie je dokonalé presná, ale simuluje subjektívne rozhodnutie, ktoré môže vyjadriť napríklad v percentách.
  3. Samotné rozpoznávanie sa neprogramovalo, ale učilo. Naprogramovaný je len algoritmus umelej inteligencie a samozrejme používateľské rozhranie.
  4. Je len, tak dobrá, ako ju jej tvorcovia dokázali vyvinúť.
  5. Nevie ovládnuť planétu a vyhubiť ľudstvo.
Aký je teda záver?

Inak povedané, nie každé lietadlo je UFO alebo bombardér. Takisto umelou inteligenciou v tomto prípade nemyslíme napríklad inteligentnú domácnosť. Inteligentná domácnosť robí deterministické rozhodnutia na základe snímačov ako napríklad, keď sa vonku ochladí, tak zvýši kúrenie aby teplota v dome bola stabilná. O umelú inteligenciu v našom ponímaní by šlo, ak by ste svoj kamerový systém napojili na počítač a ten by vedel automaticky detegovať osobu so zbraňou v ruke a automaticky spustiť alarm a privolať políciu. Samozrejme na teoretickej úrovni poznáme aj umelú inteligenciu, ktorá si uvedomuje svoju existenciu. Takáto umelá inteligencia však zatiaľ nebola vyvinutá a práve o vývoji takejto umelej inteligencie hovoria všetci ako o nebezpečenstve. Či je reálne možné takúto inteligenciu vyvinúť? Na túto otázku sa nedá s istotu odpovedať. Ak však áno, vzhľadom na to kde zatiaľ v jej vývoji sme, to ešte pekne dlho potrvá.

Zdroje:

Umelainteligencia.sk

https://www.forbes.com/sites/cognitiveworld/2019/06/19/7-types-of-artificial-intelligence/#5c23c9c8233e

https://www.forbes.com/sites/bernardmarr/2017/07/25/28-best-quotes-about-artificial-intelligence/#ff0c7e64a6fc

https://www.cisin.com/coffee-break/technology/7-types-of-artificial-intelligence-ai.html

3 thoughts on “Je každá umelá inteligencia nebezpečná?

  • Jozef Drahovský

    Termín umelá inteligencia sa stal módnym hitom. Za umelú inteligenciu sa začalo pokladať aj to, čo fungovalo dávno. Vtedy nikoho nenapadlo zamýšľať sa nad tým, že vtedajšie riadiace systémy obsahovali prvky umelej inteligencie. Brali sme to ako stavové automaty.
    .
    Napríklad sme mali na sále počítača klimatizáciu, ktoré vedela nielen chladiť a zohrievať, ale znižovať a aj zvyšovať vlhkosť. Cely systém bol radený komplexným stavovým automatom. Napríklad keď bolo treba znížiť vlhkosť, ale teplotu ponechať tak sa zapla vymrazovačka a súčasne kúrenie na určitý výkon. Čo spôsobilo, že na rebrách chladiča sa zrážala vzdušná vlhkosť a kúrenie korigovalo tepelný pokles.
    .
    Dnes čítam ponuku na také isté riadiace zariadenie, ako na riadiaci systém s umelou inteligenciou. Táto umelá inteligencia v podstate robí to isté čo vtedajší komplexný stavový automat akurát má k dispozícii viacero vstupných snímačov a aj výstupných ovládačov, napríklad pre rekuperáciu vzdušného tepla, ovládanie požiarnych klapiek atď. Čo robí navyše je vzťah z človekom. Na informačnom displeji zobrazuje aktuálny stav v interkome syntetickým ľudským hlasom hovorí čo robí, plus varovania v prípade neočakávaných stavov a porúch, k tomu posiala email a loguje všetky fyzikálne a stavové parametre.
    .
    Otázka môžeme takýto systém nazývať umelou inteligenciou?

    Reply
  • Jozef Drahovský

    Termín umelá inteligencia sa stal módnym hitom. Za umelú inteligenciu sa začalo pokladať aj to, čo fungovalo dávno. Vtedy nikoho nenapadlo zamýšľať sa nad tým, že vtedajšie riadiace systémy obsahovali prvky umelej inteligencie. Brali sme to ako stavové automaty.

    Napríklad sme mali na sále počítača klimatizáciu, ktorá vedela nielen chladiť a zohrievať, ale znižovať a aj zvyšovať vlhkosť. Cely systém bol riadený komplexným stavovým automatom. Napríklad keď bolo treba znížiť vlhkosť, ale teplotu ponechať, tak sa zapla vymrazovačka a súčasne kúrenie na určitý výkon. Čo spôsobilo, že na rebrách chladiča sa zrážala vzdušná vlhkosť a kúrenie korigovalo tepelný pokles.

    Dnes čítam ponuku na také isté riadiace zariadenie, ako na riadiaci systém s umelou inteligenciou. Táto umelá inteligencia v podstate robí to isté čo vtedajší komplexný stavový automat, akurát má k dispozícii viacero vstupných snímačov a aj výstupných ovládačov, napríklad pre rekuperáciu vzdušného tepla, ovládanie požiarnych klapiek atď. Čo robí navyše je vzťah z človekom. Na informačnom displeji zobrazuje aktuálny stav a v interkome syntetickým ľudským hlasom hovorí čo robí, plus varovania v prípade neočakávaných stavov a porúch, k tomu posiala email a loguje všetky fyzikálne a stavové parametre.

    Otázka: môžeme takýto systém nazývať umelou inteligenciou?

    Reply
  • Ing. Eduard Baraniak

    Zdravím, presne o tomto hovoríme. Aj takýto systém sa dá nazvať umelou inteligenciou, ale v podstate sa jedna stále len o stavový automat, ktorý je efektívnejšie vyladený. Názov umelá inteligencia v tomto prípade je ale skôr marketingom ako realitou.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *