Rozhovor s počítačovým vedcom Martinom Spanom

Martin Spano je mladý počítačový vedec zanietený do umelej inteligencie. Poznáte ho možno z rozhovorov z médií či TEDx konferencie. Nosí „nálepku“ spisovateľ a je zapojený skoro do všetkého, kde sa vyskytne umelá inteligencia. Preto samozrejme nechýba ani u nás v podobe rozhovoru.

Existuje veľa nadšencov a expertov, no aj takí, ktorí sa s umelou inteligenciou len zoznamujú. Veríme, že jeho odpovede vám s prípadnými obavami pomôžu.

Ako dlho sa pohybuješ v tejto oblasti a čo spustilo Tvoj záujem o ňu?

Umelou inteligenciou a počítačmi sa zaoberám od útlej mladosti. Čítal som si o nej v knihách, pozeral o nej filmy a seriály. Otec doniesol po revolúcii domov počítač, na ktorom som sa učil programovať v Céčku (programovací jazyk C). Čiže od malička som vedel, že chcem ísť raz študovať počítačovú vedu. Avšak dlhé roky to s umelou inteligenciou nevyzeralo veľmi dobre, tak som si ako obor na informatike vybral klasické programovanie, konkrétne v Jave, nakoľko bola vtedy, a stále aj je, veľmi populárnym programovacím jazykom.

Dianie na poli vývoja umelej inteligencie a programovania som ale neustále intenzívne sledoval, tak mi v druhej polovici prvého desaťročia neuniklo „prevzatie” relatívne menej používaného programovacieho jazyka Python Googlom. Keď v roku 2012 vyhrala skupina študentov okolo legendárneho Geofrey-a Hintona vďaka novej metóde zvanej hlboké učenie (deep learning) súťaž v rozpoznávaní objektov na obrázkoch a všetkých okamžite zamestnal Google, bolo mi jasné, že Python sa stane jazykom umelej inteligencie. Takže od roku 2012 som sa stále viac zaoberal umelou inteligenciou a Pythonom, k čomu mi pomohlo, že som ich aj v práci mohol využívať, i keď sme väčšinou programovali stále „klasicky”.

V súčasnosti sa už výhradne zaoberám umelou inteligenciou a programujem z 90 % v jazyku Python. Zároveň momentálne píšem svoju prvú knižnú minisériu, práve o jazyku Python. Prvá kniha bude o úvode do programovania a informatiky, druhá o strojovom učení. V oboch ako vysvetľovací programovací jazyk používam Python, pretože sa na to najviac hodí. Okrem toho som v roku 2019 spoluzakladal Slovak.AI – Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie a pred pár dňami som bol pozvaný do novovznikajúcej „Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie“, čomu sa tiež veľmi teším. Táto komisia bude najvyšším orgánom pre reguláciu AI na Slovensku.

Takže prakticky celý môj život je nejakým spôsobom spätý s umelou inteligenciou.

Martin Spano umela inteligencia umelainteligencia.sk

zdroj: Martin Spano

Myslíš, že môžeme o umelej inteligencii, ktorú sme doposiaľ vyvinuli, hovoriť ako o „skutočnej inteligencii?“

Otázka, či je súčasná umelá inteligencia inteligentná nie je o nič zaujímavejšia než to, či ponorka dokáže plávať. Je to iný spôsob plávania ako ryba, ale v konečnom dôsledku pohybuje sa vo vode ako ryba. Samozrejme umelá inteligencia v súčasnosti dokáže vykonávať iba určité špecifické oblasti, autonómne auto dokáže iba jazdiť, inteligentné asistentky dokážu odpovedať na otázky prípadne zariadiť pár základných vecí, takže nie je to tá všeobecná umelá inteligencia zo science-fiction. Napriek tomu v týchto úzkych oblastiach dokáže častokrát byť lepšia a kvalitnejšia ako človek. A v tom spočíva aj jej význam. Okrem kvality ešte v spoľahlivosti, aj v tom, že dokáže pracovať nepretržite a oveľa s väčším nasadením, keďže to je stroj a nie človek. Takže áno, je to inteligencia, ale nie, nie je to umelá inteligencia na úrovni človeka, od tej sme vzdialení minimálne desiatky rokov.

Pani Zuzana nám ďakovala za príspevky, že sa snaží priblížiť oblasť umelej inteligencie študentom na SŠ. Mala by podľa Teba mať pevné miesto v učive stredných škôl alebo by bolo vhodnejšie zamerať sa na jej výučbu na VŠ, aby sme mali čo najskôr zanietených vývojárov?

Umelú inteligenciu potrebujeme vyučovať naprieč všetkými stupňami škôl, to znamená už informatickej výuke, tak sa ten predmet volá na prvom stupni základnej školy, aby si to školáci už v rannom veku osvojili. Budem sa zasadzovať za to, aby sa to presadilo v reforme školstva, ktorá sa v súčasnosti pripravuje. Umelá inteligencia totiž už nie je iba budúcnosť, ale aj prítomnosť. Najbližšie desaťročie bude patriť umelej inteligencii. Teda niežeby jej už to predošlé nepatrilo (smiech). V tejto súvislosti som začiatkom tohto roka začal iniciatívu #BudúcnosťSlovenska, ktorá sa snaží o jej propagáciu na Slovensku. Vrámci tejto iniciatívy pripravujeme unikátny knižný projekt – historicky prvú open-source knihu na Slovensku s pracovným názvom „Umelá inteligencia a budúcnosť Slovenska”.

Umela inteligencia v orechovej skrupinke Martin Spano

zdroj: Martin Spano

Majú ľudia a podniky na Slovensku záujem o implementovanie umelej inteligencie? A ako je to v zahraničí?

Už sa teším, keď sa nám podarí poraziť koronavírus a budem môcť pokračovať vo svojej prednáškovej činnosti o umelej inteligencii, na tento rok som toho mal naplánovaného veľa. Ľudia na Slovensku majú veľký záujem o túto tému, sály sú vždy naplnené do posledného miesta. V tejto súvislosti mi napadá úsmevný príbeh. Na strednej škole som zorganizoval malé stretnutie o umelej inteligencii, nebola to celkom konferencia, ale niečo na ten spôsob. A prišiel tam jeden (!) človek. Hovorím mu, že ma to mrzí a zároveň teší, ale že budem prednášať iba jemu. On mi na to odvetil, že dobre, ale nech si vraj pohnem, lebo po mne má prednášku on (smiech).

Podľa iniciatívy AI Watch blízkej Európskej Komisii investuje Slovensko v pomere na HDP do umelej inteligencie najviac v EÚ, čo je možno prekvapujúca informácia. Slováci sú veľmi pracovití, priebojní a šikovní ľudia, vidím tu obrovský potenciál vo firmách, ale aj jednotlivcoch. Stretávam množstvo ľudí, stačí, ak sa im vytvorí priestor na vzdelávanie a dá možnosť vyskúšať si umelú inteligenciu, prípadne sa podporia vo forme nejakých úvodných investícií a umelá inteligencia môže na Slovensku výrazne zapustiť korene. Najviac do umelej inteligencie investujú tradične USA a Čína. Za všetko hovorí jedna skutočnosť – produkty piatich trhovo najväčších firiem na svete – Amazon, Apple, Microsoft, Facebook a Google – sú založené na použití umelej inteligencie.

Stretol si sa s bizarným využitím umelej inteligencie v slovenskom podniku, len aby sa mohol pochváliť implementovanou umelou inteligenciou?

Po jednej prednáške na tému umelej inteligencie za mnou prišiel jeden pán a spýtal sa ma: Chceli by sme do letákov napísať, že naša firma pracuje s umelou inteligenciou. Čo by sme mali urobiť, aby sme to čo najľahšie dosiahli? Čo treba naprogramovať? Táto otázka ma síce vôbec nepotešila, ale napriek tomu som mu odpovedal: „To je jednoduché, pane, keď prídete zajtra do firmy, chyťte do ruky váš smartphone a urobte pár fotografií. Práve ste použili najmenej desať algoritmov strojového učenia a do letákov si môžete napísať, že vo svojej firme používate umelú inteligenciu.“

Martin Spano umela inteligencia

zdroj: Martin Spano

Mnohí ľudia majú obavy, že umelá inteligencia ich nahradí a zostanú bez práce. Sú tieto obavy oprávnené?

Umelá inteligencia niektoré zamestnania skutočne nahradí, vo väčšine prípadov ale skôr zautomatizuje časti zamestnaní. To nemusí byť vôbec zlé. Veľa rád uvádzam príklad učiteľa. Väčšina učiteľov má rado svoje učiteľské povolanie, ale pravdepodobne už menej rada opravuje písomky, čo je veľmi nezáživná činnosť. Toto bude už za krátky čas schopná robiť umelá inteligencia. Povolanie učiteľa tým zďaleka nezanikne, ba naopak, učiteľ sa bude môcť venovať zaujímavejším častiam svojho povolania ako príprava učiva, aby to bolo pre žiakov čo najzaujímavejšie. Takže nemusíme sa apriori obávať, avšak na druhej strane je vhodné, keby sa každý bez rozdielu naučil základom programovania. Ak môžem poradiť, tak práve v jazyku Python. Ale táto rada je samozrejme veľmi subjektívna, pretože som nadšený Pythonista (smiech).

Martinovi ďakujeme za čas, ktorý nám venoval a aj vám prajeme veľa zdaru a úspechov, či už ste aj vy takí zarytí priaznivci Pythonu alebo nie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *