Slovensko a implementácia umelej inteligencie
Úvodný obrázok zdroj: PIRO4D, Pixabay
Pred časom sme na našej Facebook stránke zadali otázku, či je možné, že by Vás časom nahradila umelá inteligencia na Vašej pozícii. 25% z hlasujúcich si vybralo možnosť Áno. Ak zoberieme do úvahy čisto len číslo, je 25% málo alebo alarmujúco veľa? Je vôbec implementácia umelej inteligencie na Slovensku možná?
Potenciál využitia umelej inteligencie na Slovensku vidí aj prvý minister pre umelú inteligenciu zo Spojených Arabských Emirátov, čo sme spomínali aj v našom článku. Dominuje u nás priemysel (26,7 % – údaj pre 2.štvrťrok 2019, ak nie je uvedené inak), obchod (11,9 %) a stavebníctvo (9,5 %). Po dlhom čase zaznamenalo nárast pracovnej sily poľnohospodárstvo, a to dva štvrťroky za sebou. Na prvý pohľad tak môžme povedať, že máme strategické oblasti, na ktoré sa môžeme zamerať. Stačí to, aby sme začali s implementáciou?
Déjà vu
História sa opakuje. Reakcie na prvé funkčné modely s použitím umelej inteligencie pripomínajú prvé skúsenosti s využívaním motora či parného stroja. V priemyselnej revolúcii museli pracovníci zmeniť spôsob práce a prispôsobiť sa novému typu práce – pásovej výrobe. Zmena zamerania z poľnohospodárstva na priemysel znamenala pre mnohých presun do miest. Dnes je skôr raritou, ak človek preferuje vidiek.
Zdroj: Momentmal, Pixabay
Pamätáte si fotografiu zachytávajúcu chaos, ktorý spôsobili vozidlá pri zavedenom pravidle jazdy vľavo? Nie je ničím novým, že nová technológia v ľuďoch vzbudzuje strach a obavy. Ale hlavne to neznamená, že bude možné ju implementovať v každom podniku. Ako sa vyjadrila jedna naša čitateľka: „Kto by už chcel masáž od robota?“
Kráčame s dobou či napodobňujeme?
Určite ste už počuli, že zavádzanie umelej inteligencie znamená aj vznik nových pracovných miest. Trend využiť umelú inteligenciu je už dnes známy pre automobilový priemysel, začína sa so zdravotníctvom a jednoduchšia forma umelej inteligencie, chatbot, sa s vami môže rozprávať v nejednom online obchode. Ale naše myslenie, zvyky či postoje sú odlišné, a tak zavádzanie rovnakých trendov nemusí skončiť s rovnakým pozitívnym výsledkom ako v Číne či USA. Podľa štatistík vzrástol počet pracujúcich ľudí na Slovensku vo veku 60 a viac rokov v priemere o 16 %. Adaptácia na nové trendy, zahŕňajúc umelú inteligenciu, môže byť pre túto vekovú skupinu problematická, keďže vo výsledku s ňou bude človek pracovať, minimálne vedľa nej. Pracovných ponúk v oblasti IT nájdete na známom jobportáli skoro 2000. Ale ak príde zamestnanec z oblasti priemyslu o prácu, ponuka z IT sektora mu ju väčšinou späť nevráti. Znamená to, že nemá už nádej?
Implementácia umelej inteligencie nemusí nutne znamenať stratu zamestnania. Jednou z možností je presun zamestnancov, ďaľšou zmena náplne práce. Pri oboch však bude nutné zamestnancov priebežne zaškolovať. Umelá inteligencia nebude časom len robot vykonávajúci rutinný proces v závode. Prosperujúce firmy budú stále klásť dôraz na výsledný efekt, ktorý by mala umelá inteligencia priniesť a nie ju implementovať za každú cenu.
Zdroj: Pete Linforth, Pixabay
Štúdium a výskum
Výskumu umelej inteligencie sa v súčasnosti venuje Slovenská akadémia vied a 5 univerzít v počte viac ako 200 výskumníkov. A čo naša mládež, ktorá sa do práce dostane až o pár rokov? Samotné štúdium zamerané na umelú inteligenciu však u nás ešte nenájdete. Našťastie sa však rozširuje zoznam predmetov, kde pribúda nie len výučba o základoch umelej inteligencie, ale aj špecifické zameranie, napr. Umelá inteligencia v biomedicíne, ktorú ponúka jedna z katedier Žilinskej univerzity. Ako sme spomínali v článku, možnosťou je aktuálne doktorandské štúdium v Bratislave. Vďaka narastajúcemu záujmu však nie je vylúčené, že u nás vznikne nový štúdijný odbor zameraný práve na umelú inteligenciu.
Zdroje: Euractiv, UNIZA
