Zaujímavosti

Umelá inteligencia dodá nádej poškodeným hmatovým receptorom

Úvodný obrázok zdroj: Gert Altmann, Pixabay – upravené

Svitá na lepšie časy skupine ľudí, ktorá nemá dočasné ochromenie zmyslov, ale zdravotné postihnutie. Konkrétne, ak k životu nevyhnutne potrebujú protézu končatiny. Pri chorobe, kedy svoju vlastnú končatinu považujete za cudziu a máte chuť si ju odstrániť. Ide naozaj o cudzie teleso, ktoré slúži nie len ako estetický prvok pre dojem kompletného  tela. Dokážete ňou hýbať a v niektorých prípadoch cítite vyžarovanie tepla z daného materiálu.

Posun na vyššiu úroveň

V prípade, že pacient nemá iba jednu protézu, prichádza o jeden zo zmyslov, ktoré dokáže čiastočne umelá inteligencia už nahradiť. Na trhu sú k dispozícii protézy, ktoré reaguje na teplo a tlak. Kórejský inštitút DGIST so svojím šesťčlenným tímom však vyvinul jedinečný hmatový senzor, ktorý dokáže detegovať okrem tlaku aj vibrácie. Navyše dokáže výrazne lepšie určiť fyzickú stimuláciu tým, že drsnosť povrchu premieňa na elektrický signál. Geniálnosť systému vznikla na základe poznatkov o tvorení elektriny trením.

zdroj: Clker-Free-Vector-Images, Pixabay

Je protéza robot?

Nie. Ako sme spomínali, ich návrh spočíva vo výnimočne navrhnutom senzore, ktorý sa použije v protéze. Hlavnú úlohu hrali opäť neurónové siete. Trením látky vpred a vzad zbierali údaje pri vzorkovacej frekvencii 1 kHz až na 500 Hz.

Senzor je tenučký film, ktorým sa potiahne povrch protézy.  Zložený je z troch vrstiev, kde najvrchnejšia sa podobá štruktúre ľudského odtlačku prsta, stredná je podobná vibračným a spodná tlakovým receptorom. Jedinečnosť spočíva aj v jeho všeobecnom používaní, ktoré nepotrebuje batériu. Funguje na základe špeciálnej technológie nano vlákien oxidu zinočnatého, kde generuje elektrinu práve prostredníctvom trenia. A úspešnosť? Pri klasifikácii 12-ich materiálov dosiahol presnosť viac ako 99 %.

Daný objav by mohol byť prevratom v zdravotníctve, ak by dokázal nahradiť stratený cit v dôsledku enormného poškodenia kože a receptorov. Otázna je opäť dostupnosť. Naplnia sa potreby tých, čo by ju naozaj potrebovali alebo sa dostane len k „vyvoleným“?

zdroje: ACS, DGIST

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *