Vplyv asistenčného systému na vodiča

Úvodný obrázok zdroj: Gerhard G., Pixabay

Keď ide o nehody na cestách, skoro vždy je faktorom, ktorý nehodu spôsobil, človek. Systémy by však mali prinajmenšom na riziko upozorniť, ak nie ho priamo odvrátiť. Prečo tomu tak nie je, vysvetlil český tím z Palackého Univerzity v Olomouci na dvoch teóriach a aplikoval do svojich výstupov. 

Tím psychológov a technických odborníkov skúmal vplyv asistenčného systému na vodiča. Zozbieral informácie a povedomie ľudí o daných systémoch  (označované ako ADAS). Ich výstupom mal byť nástroj na všeobecnú prevenciu, zabránenie preceňovania a zvýšenie informovanosti a pochopenia týchto systémov, čo sa konkrétne pretavilo do príručky pre autoškoly, certifikovanej metodiky pre vzdelávanie, ale aj informácií pre predajcov automobilov či do bezplatného výučbového softvéru. Všetky výstupy nájdete na ich stránke TU.

zdroj: Pete Linforth, Pixabay

Pozor, zákruta!

Ako píšu vo svojom projekte, „zdravý človek je schopný pozornosťou uchopiť okolo 6 podnetov. Pri šoférovaní sa znižuje počet na 2 až 3.“ Nehovoriac o tom, že mieru pozornosti ovplyvňuje niekoľko faktorov a pozornosť nie je stále rovnaká.

Mnohí o možnostiach systému ani nevedia a možno by sa zľakli kontroly, ktorú vozidlo nad riadením má. Napr. pri možnosti detekcie únavy vodiča tím dopravných psychológov upozorňuje na možnosti, kedy systém nemusí správne fungovať. Ide o :

  • „športový“ štýl jazdy,
  • prerušenú jazdu,
  • odopnutie pásu a otvorenie dverí,
  • zmenu štýlu jazdy, napr. po dlhom úseku na diaľnici,
  • zastavenie na dlhšiu dobu.

zdroj: Gerd Altmann, Pixabay

Pridať či spomaliť?

Zamerali sa na to, či šoféri vedia, čo reálne znamená, mať daný systém vo vozidle. Pre niekoho je to luxus, pre iného pohodlie. Netreba však zabúdať prioritne na bezpečnosť. Ako to bolo už po nástupe ABS, očakáva sa, že ľudia si zvyknú na takúto ochranu až prirýchlo, čo im môže dodať odvahu pre riskantnejšiu jazdu. A práve to hovorí aplikovaná Teória kompenzácie rizika.

Druhou je Teória homeostázy rizika, ktorá hovorí o vyrovanej miere rizika. Keď vodič pociťuje jeho vyššiu mieru, prispôsobí jazdu napr. znížením rýchlosti. V opačnom prípade, keď si myslí, že riziko nie je také veľké, znižuje pozornosť, podceňuje rizko. Nikdy vás nelákalo pri nastavenom tempomate siahnuť po mobilnom telefóne či nakuknúť na zadné sedadlo?

Môžme teda ďakovať, že asistenčné systémy sú súčasťou našich vozidiel, ale loptička je na našej strane. Nespoliehajme sa iba na ne.

Zdroj: UPOL

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.